Všeobecne sa myslí, že k poznaniu pravej viery ho svojimi kázňami v hlavnom sýrskom meste Antiochia priviedol a potom aj pokrstil sv. Pavol. Pavol býval často chorý, Lukáš mal príležitosť uplatniť svoje lekárske umenie. Pavol sa neskôr so Silasom a Timotejom vybral hlásať evanjelium do Macedónie a Lukáš sa k nim pridal. Potom zostal vo Filipách, aby upevnil tamojšiu kresťanskú obec. Po šiestich rokoch sa vrátil k Pavlovi. Spoločne putovali cez Milét do Jeruzalema. Po celé dva roky, ktoré Pavol strávil v cisárskom väzení v Ríme, stál Lukáš po jeho boku. Zachytil aj skutky apoštolov po Kristovom vzkriesení tak, ako ich poznal z rozprávania, alebo sa na nich sám zúčastnil. Lukáš nebol len dobrým lekárom, ale aj maliarom. Po Pavlovom umučení šíril Lukáš vieru vo viacerých krajinách a napokon umrel vo vysokom veku mučeníckou smrťou. Východní kresťania si ho vo svojej liturgii uctievajú ako lekára a maliara. Kresťanskí lekári si sv. Lukáša uctievajú ako svojho patróna.